Pôvodca pedikulózy voš detská (Pediculus capitis) je cudzopasník živiaci sa krvou hostiteľa, ktorý je schopný parazitovať iba na človeku. Žije vo vlasatej časti hlavy, ale aj napr. v obočí, brade, fúzoch. Samček dosahuje veľkosť 2-3 mm, samička 2,9-3,5 mm. Voš detská má ústne ústroje prispôsobené k bodaniu a saniu. Živí sa prúdiacou krvou, za prirodzených podmienok prijíma potravu každé 2-3 hodiny. Samičky kladú denne 3-4 vajíčka (hnidy) ku koreňom vlasov pevným, prakticky nerozpustným tmelom. Z vajíčok sa liahnu larvy (pri teplote 25 ˚C za 13-19 dní, pri teplote 30˚C za 7-14 dní). Vývoj vší z vajíčok cez larválne štádia až k dospelému jedincovi trvá priemerne 20 dní, jeho dĺžka závisí od teploty (pri teplote 28-30˚C trvá vývoj 18-22 dní, pri 37˚C 14-15 dní). Vajíčka (hnidy) zostávajú na vlasoch i po vyliahnutí vší. Živé hnidy sú žltobiele s rozmermi 0,8x 0,3 mm, po vyliahnutí sú priesvitné. Na vrchole hnidy je viečko, ktorým vyliahnutá voš vylezie. Dospelé samičky žijú priemerne 3 týždne. Za život nakladú asi 100-140 vajíčok.

  • Ako sa možno všami nakaziť?

Kedže voš detská parazituje len na človeku, zdrojom nákazy je zavšivený človek. Od zavšiveného zdroja je možný prechod na nového hostiteľa od začiatku zavšivenia až do doby jeho likvidácie. Vši sa šíria hlavne pri priamom styku a zväčša v kolektívoch (rodina, predškolské a školské zariadenia, ubytovne), ale v menšej miere aj prostredníctvom rôznych predmetov (hrebene, kefy, čiapky, šálu, osobná a posteľná bielizeň). Ak sa dostanú vši na golier odevu, môžu preliezať aj na šaty druhých osôb v spoločných skrinkách, šatniach.

  • Je výskyt vší v súčasnosti vyšší ako v minulosti?

Z odbornej literatúry vyplýva , že výskyt vší detskej sa v posledných 10-tich rokoch na celom svete zvyšuje. Je to spôsobené stratou účinnosti odvšivovacích prípravkov v dôsledku rezistencie vší voči insekticídom, ktoré tieto prípravky obsahujú. Výskyt vší má kolísavý charakter. Údaje z rôznych krajín o výskyte vší sa pohybujú v rozmedzí od 2 až do 60 %.  Štatisticky presné údaje ale nie sú k dispozícii vzhľadom na to, že výskyt vší (pedikulózy) nepodlieha povinnému hláseniu prenosných ochorení.

  • U koho (akej vekovej skupiny) je výskyt vší najčastejší?

Voš detská žije predovšetkým vo vlasoch detí, najčastejšie 2 až 12 ročných. Dôvodom pomerne ľahkého prenosu u detí tejto vekovej skupiny je to, že deti sa často pri hrách dotýkajú hlavami.

  • Diagnostika

Na diagnostiku zavšivavenia slúži dôkladná prehliadka vlasov (alebo vyčesávanie vlasov), pri ktorej hľadáme hnidy a vši. Zavšivavenie sa prejavuje svrbením hlavy, čo je zapríčinené nabodávaním pokožky hlavy a cicaním krvi. Nie je dokázané, že by voš detská prenášala pôvodcov niektorých nákaz. Spôsobuje svojmu hostiteľovi nepríjemné svrbenie, ktoré ho núti škrabať sa. Takto vzniknuté ranky sa môžu sekundárne infikovať a môže vzniknúť hnisavé ochorenie kože (impetigo). Pri ňom môže dôjsť aj k zdureniu regionálnych uzlín, hlavne za ušnými lalôčikmi a na krku.

  • Závisí výskyt vší od ročného obdobia? 

V zimnom období je výskyt vší vyšší. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že predovšetkým v zime sa nosia pokrývky hlavy, ktoré si deti pri hrách aj vymieňajú, a tým sa vši môžu prenášať. V letnom období sa čapice nenosia a viac sa aj strihajú vlasy.

  • Ako sa dá vší zbaviť čo najúčinnejšie?

Časté umývanie vlasov síce čiastočne bráni pomnožovaniu parazitov vo vlasoch, ale toto opatrenie nemožno považovať za dostatočné. Samotné umytie vši z vlasov neodstráni. Je potrebné ošetriť vlasy prípravkom proti všiam dostupným na trhu (v súčasnosti je na trhu šampón, dezinsekčný spray, vlasový gél, kondicionér). Túto kúru je nutné vykonať u všetkých členov kolektívu v rovnakom čase. Ak sa kúra neaplikuje u všetkých a v rovnakom čase, môže dochádzať k ďalšiemu prenosu. Zároveň je nutné vyvariť, resp. vyprať pri vysokých teplotách osobnú a posteľnú bielizeň, dôkladne ju vysušiť a vyžehliť. Čiapky, šatky, šály a iný odev, ktorý nie je možné vyvariť je nutné vyprať min. v 2 cykloch pri doporučených teplotách, dôkladne vysušiť, vystaviť účinkom slnečného žiarenia, príp. postriekať prípravkom na lezúci hmyz. Matrace, žinenky používané v škole je tiež potrebné postriekať prípravkom na lezúci hmyz, dôkladne vyvetrať, vystaviť účinkom slnečného žiarenia a min. 3-4 dni nepoužívať. Predmety prichádzajúce do priameho styku s vlasmi (hrebene, kefky) je potrebné ošetriť prípravkom na lezúci hmyz, prípadne namočiť do roztoku s obsahom chlóru.

Zásadné je zabezpečenie vysokej úrovne osobnej hygieny. Každý člen kolektívu musí používať vlastné predmety osobnej hygieny (uterák, hrebeň) a zabrániť ich vzájomnému požičiavaniu. To isté platí aj v prípade čiapok, šatiek, prípadne iných pokrývok hlavy.

  • Nie sme zvieratá

Nepoužívajte šampóny na odstraňovanie parazitov pre psy a mačky. Obsahujú síce niektoré zložky prípravkov určených pre ľudí, ale môžu spôsobiť nežiaduce reakcie.

  • Čo nepomáha
  • farbenie vlasov
  • žehlenie a kulmovanie vlasov
  • chlórovaná voda – voš prežije aj na plavárni

 

  • Pozor na selfie!

Znie to na prvý pohľad zábavne, ale aj pri módnom selfie môžete dostať vši. Upozornil na to dokonca v oficiálnom dokumente federálny zdravotnícky orgán Kurskej oblasti v Rusku. Selfie, pri ktorom sa dotýkajú hlavy, je podľa neho príčinou rozšírenia vší medzi tínedžermi.

  • Všivavý reflex

Tak, ako sa pri pohľade na citrón zbiehajú sliny, tak sa pri slove voš začínate škriabať na hlave. Svrbenie však môže podľa dermatológov  vyprovokovať aj:

  • vlasová kozmetika, ktorá vám nesadla
  • niektoré druhy liekov, ktorých užívanie môže sprevádzať svrbenie tela
  • seborea, ochorenie, ktoré súvisí s činnosťou mazových žliaz a zhoršuje sa na jeseň
  • atopický ekzém, ochorenie sprevádzané suchou kožou, s tvorbou zápalových ekzémových plôch na tele, ale aj vlasovej pokožky, zhoršujúce sa v zimnom období